Kaplnky a božie muky,
obnovená tradícia vyjadrenia prosieb a vďaky
Pôvodná podstata budovania kaplniek a božích múk sa viazala najmä na krížne cesty (miesta križovania sa ciest), teda ku križovatkám, ale taktiež k miestam nešťastí na kedysi ešte prašných cestách, kde bol ochrancom Sv. Krištof, patrón pocestných. Tataktiež sa budovali na miestach, ktoré súviseli s rôznymi povolaniami, podnikaním, poľnohospodárstvom, remeselnou alebo cechovou činnosťou.
Takto sa objavovali kaplnky a božie muky zasvätené Sv. Urbanovi, ochrancovi vinohradníkov, Sv. Barbore, ochrankyni baníkov,
Sv. Jozefovi, ochrancovi remeselníkov, Sv. Floriánovi, ochrancovi pred požiarmi a mnoho iných historických postáv, ktoré posilňovali vieru v dobro a to najmä v ťažkých obdobiach bezmocnosti.
Aj keď v súčasnom období vedeckotechnickej revolúcie je praktický význam takýchto stavbičiek otázny, je nepochybné, že po celé stáročia práve tieto drobné stavbičky mimoriadne malebne dotvárali a dotvárajú naše životné prostredie najmä svojou jednoduchou a úprimnou krásou, dodnes nás pri pohľade na nich napľňa príjemný pocit melanchólie a pokoja, naďalej sú sviežim balzámom pre naše uponáhľané a unavené duše.
Podstatou budovania kaplniek a božích múk v súčasnosti, podobne ako kedysi, je poskytnúť či už veriacim alebo neveriacim, možnosť požiadať o ochranu na cestách, pri práci, v zamestnaní, tiež sa poďakovať za šťastie,zdravie a lásku vo svojich rodinách, taktiež vzdať úctu a pripomenúť si všetkých tých, ktorí mali menej šťastia ako my a už sa z práce alebo ciest nevrátili zdraví, alebo sa nevrátili vôbec.
Pri prejazde Slovenskom nie je možné nevšimnúť si množstvo takýchto spomienkových miest, kde sa ľudia zastavujú, ukladajú kvety
a zapaľujú sviece, ďakujú a naďalej takto dúfajú v ochranu seba a svojich blízkych.
Zo stavebného hľadiska je horná časť kaplnky, hlavica, ukončená románskym, gotickým oblúkom, alebo ihlanovou či sedlovou strieškou, pričom hlavica je tiež podopretá stľpmi.
Samotný korpus má niekoľko komôr,
v hornej časti, hlavici, je komora, ktorá je z čelnej strany otvorená, v zadnej je otvor s ozubom pre prichytenie ozdobného skla alebo sklenenejj vitráže alebo jednoduchej záslepky,
v strednej časti je jedna vysoká komora s otvorenými čelnými stranami a ozubmi po jej obvode, na uloženie nerozbitného skla s vyleptaným /vypieskovaným/ textom, za ktorým je vidieť sošku svätca,
pričom toto sklo je možné pripevniť tmelom alebo prichytiť ozdobnými zámkami, táto komora môže byť aj osvetlená el. svetlom alebo solárnou lampou,
v dolnej časti je komora , v čelnej strane so záslepkou alebo dvierkami a možnosťou uzamknutia, slúžiaca na uloženie sviec, kahancov, zápaliek, váz, ale aj náradia, ako je motyčka, hrabličky a podobne, potrebného pre údržbu okolia, tiež môže mať zásuvku pre prípad údržby, alebo zdroja osvetlenia, komory môžu byť tiež zabezpečené proti vlámaniu a to bezpečnostným zariadením,
Z konštrukčného hľadiska ide o viackomorový betónový blok skladaný, z vibrovaného pohľadového betónu, s povrchom buď hladkým, kamenársky alebo plasticky reliéfne upraveným napr. vyplavením cementu na plnivo, geometrickými či prírodnými vzormi, alebo farebným povrchom s mozaikami, kamennými doskami, kazetami a podobne, vo farbe podľa želania. Hlavica je podopretá stľpami hladkými alebo profilovanými, prípadne s regionálnymi reliéfmi.
Farebnosť jednotlivých častí je dosiahnutá kvalitnými pigmentami a je rovnaká v celom priereze výrobku.
Prečo práve takúto kaplnku alebo božiu muku ?
1. Možnosť uloženia sošky svätca za bezpečnostné sklo,
prípadne aj mrežu,
2. Kaplnka ponúka najvyššiu možnosť zabezpečenia ochrany
a to uzamknutím všetkých jej častí, skla aj odkladacieho priestoru,
3. Vytvorenie pútnického miesta veriacich aj neveriacich,
hoci aj na odľahlejšom mieste,
4. Možnosť výstavby prakticky na ktoromkoľvek mieste, na námestí,
v parku, cintoríne, aj odľahlom, z dôvodu možného zabezpečenia
aj bezpečnostným zariadením,
5. Možnosť vlastného dotvorenia vonkajšieho vzhľadu, architektonické
prispôsobenie sa širokému prostrediu,
6. Užitočný odkladací priestor v prízemí akaplnky pre celoročné
uloženie praktických potrieb k výzdobe, ako aj k údržbe okolia,
7. Vybudovanie podstavca v rôznej veľkosti,
8. Celkovo rýchla montáž v akýchkoľvek podmienkach.
Kalvárie, krížové cesty,
obnovená tradícia vyjadrenia prosieb a vďaky
Podstatou budovania kalvárií v súčasnosti, podobne ako kedysi, je poskytnúť najmä veriacim , možnosť precítiť utrpenie Ježiša Krista, požiadať o jeho ochranu a vykúpenie, tiež sa poďakovať za šťastie, zdravie a pokoj v rodine, taktiež vzdať úctu a pripomenúť si všetkých tých, ktorí už nie sú medzi nami.
Pri prejazde Slovenskom nie je možné nevšimnúť si množstvo takýchto miest kde sa ľudia zastavujú, ukladajú kvety
a zapaľujú sviece, ďakujú a naďalej aj takto dúfajú v ochranu seba a svojich blízkych.
Aj keď v súčasnom období vedeckotechnickej revolúcie je praktický význam takýchto stavbičiek otázny, je nepochybné, že po celé stáročia práve tieto drobné stavbičky mimoriadne malebne dotvárali a dotvárajú naše životné prostredie a to najmä svojou jednoduchou a úprimnou krásou, dodnes nás pri pohľade na nich napľňa príjemný pocit melanchólie a pokoja, naďalej sú sviežim balzámom a istotou pre naše uponáhľané a unavené duše.
Zo stavebného hľadiska je horná časť kaplnky z kalvárie, hlavica, ukončená románskym, gotickým oblúkom, alebo ihlanovou či sedlovou strieškou, pričom hlavica je tiež podopretá stľpmi.
Samotný korpus má niekoľko komôr,
v hornej časti, hlavici, je komora, ktorá je z čelnej strany otvorená, v zadnej je otvor s ozubom pre prichytenie ozdobného skla alebo sklenenejj vitráže alebo jednoduchej záslepky,
v strednej časti je jedna vysoká komora, alebo dve menšie, s otvorenými čelnými stranami a ozubmi po ich obvode, na uloženie nerozbitného skla s vyleptaným /vypieskovaným/ textom, za ktorým je vidieť príbehy z krížovej cesty a tiež kamennej dosky s nápismi pod ním,
pričom tieto je možné pripevniť tmelom alebo prichytiť ozdobnými zámkami, pričom táto komora môže byť aj osvetlená el. svetlom alebo solárnou lampou,
v dolnej časti je komora , v čelnej strane so záslepkou alebo dvierkami a možnosťou uzamknutia, slúžiaca na uloženie sviec, kahancov, zápaliek, váz, ale aj náradia, ako je motyčka, hrabličky a podobne, potrebného pre údržbu okolia, tiež môže mať zásuvku pre prípad údržby, alebo zdroja osvetlenia, komory môžu byť tiež zabezpečené proti vlámaniu a to bezpečnostným zariadením.
Z konštrukčného hľadiska ide o viackomorové betónové bloky skladané, z vibrovaného pohľadového betónu, s povrchom buď hladkým, kamenársky alebo plasticky reliéfne upraveným napr. vyplavením cementu na plnivo, geometrickými či prírodnými vzormi, alebo farebným povrchom s mozaikami, kamennými doskami, kazetami a podobne, vo farbe podľa želania. Hlavica je podopretá stľpami hladkými alebo profilovanými, prípadne s regionálnymi reliéfmi.
Farebnosť jednotlivých častí je dosiahnutá kvalitnými pigmentami a je rovnaká v celom priereze výrobku.
RODINNÉ URNOVÉ HROBKY A URNOVÉ OPLOTENIE
Nové technické riešenie, týkajúce sa principiálne iného spôsobu ukladania urien nad úroveň terénu, s možnosťou vytvárania urnových zátiší a urnových stien, tiež s možnosťou budovania urnových oplotení okolo cintorínov, jednotlivých stĺpov v oplotení, alebo pamätných mohýl po významných udalostiach a to s možnosťou zabezpečenia ochrany a poistenia proti poškodeniu.
Doterajší stav: Po dôkladnom prieskume spôsobu ukadania urien na pietnych miestach boli zistené nasledovné zvyklosti: - ukladanie urien do komôrok v zemi, tzv. kociek a prekrývanie kamennou platničkou s nápismi pripomínajúcimi pozostalého /pozostalých/, - ukladanie urien do veľkoplošných, zvyčajne betónových stien s komorami v niekoľkých poschodiach a radoch, uzavretých kamennými platničkami s nápismi pripomínajúcimi pozostalých.
Z hľadiska estetického voči prostrediu ako aj citového vo vzťahu k pozostalým, uvedené spôsoby pramálo vyhovujú dôstojnosti a dôležitosti významu týchto pietnych miest. Spôsob ukladania do komôrok v zemi a rozmery hrobčekov historicky pripomínajú spôsob pochovávania samovrahov /za plotom/, alebo až priveľmi, žiaľ, nedôstojné kanalizačné poklopy, a druhý spôsob, do veľkoplošných múrov pripomína pomníky na masových hroboch po vojnách, holokauste alebo prírodných katastrofách.
Z hľadiska sakrálnej architektúry slovenský národ fyzicky aj historicky neexistoval min. do r. 1918, pretože drevené kríže ako jediná ich pripomienka zhnili, dodnes ostali len kamenné pomníky, všelijaké cudzie, len nie slovenské. Urnové mohyly čerpajú aj z historických prvkov a vracajú tak po súčasnosť aj kusisko našej stratenej histórie. Tradičné hroby zrejme nie náhodou majú tvar postele s čelom /pomníkom/ presne tak, ako a kde človek prežil 1/3 svojho života. Koľkí ale prežili 1/3 svojho života v kanáli ? Prečo by teda mali byť po smrti pod poklopom ? Je tiež celkom možné, že ak by sa boli naše spopolňovacie obyčaje zachovali počas vývoja sakrálnej architektúry po dnešok, pomníky by pravdepodobne vyzerali podobne.
Podstata nového chráneného technického riešenia podľa PÚV 0033-2002 a PÚV 0256-2002 Zámerom tohoto technického riešenia je estetickým a dôstojným spôsobom vyriešiť nasledovné: - poskytnúť dôstojnejší spôsob uloženia urien s pozostalými, - dať urnovej hrobke „ľudský rozmer“, aby objemovo aspoň symbolicky zhmotňovala spomienku na človeka v životnej veľkosti, tam uloženého, - umožniť uloženie urien manželov do samostatných komôr v urnovej hrobke, alebo uloženie viacerých generácií do jednotlivých komôr jedinej rodinnej hrobky, - využívať rodinnú urnovú hrobkuu ako stupne rodostromu viacerých generácií rodiny, - možnosť vytvorenia urnových zátiší alebo urnových stien z viacerých hrobiek, vytvárajúcich tak aj na tradičných cintorínoch stĺporadie kriviek a obrazcov na ploche pre uloženie urien, - účelové situovanie stĺporadia tak, že vytvorí vetrolam alebo závetrie, - v miestach, kde je medzi hrobmi nedostatočná medzera alebo pomníky historických hrobov, nie však potrebná pre hroby, je možné vložiť urnové hrobky, - výškové posúvanie jednotlivých stĺpov hrobiek, možné kopírovanie akéhoľvek terénu, - možnosť úplného oplotenia cintorínov sústavou urnových hrobiek s pripojením aj na elektrickú sieť, čím sa účelne skĺbi bezpečnosť, osvetlenie a ochrana urien ako aj celých cintorínov, - na už obsadených tradičných a urnových cintorínoch je možné vybudovaním nového oplotenia z urnových hrobiek zaistiť ich bezpečnosť ako aj vytvoriť dodatočne nové miesta pre uloženie urien a to najmä vo veľkých mestách. - ukladanie urnových hrobiek v rovinatom prostredí do radu, prípadne samostatne stojacich stĺpov mohýl umožňuje ich prípadné premiestnenie alebo odstránenie, - do základov je možné jednotlivé urnové stĺpy hrobiek ukotviť, v základoch tiež viesť prípojku elektrického prúdu k mohylám, - v mimoriadne náročných podmienkach je možné z urnových hrobiek vybudovať tiež oporné múry pre zeminu za nimi a medzeru uzavrieť lomovým kameňom s možnosťou nasadenia skalkových okrasných rastlín, - pri inom oplotení /napr. kovanom/ možnosť použitia jednotlivých hrobiek ako stĺpov medzi poliami v oplotení, - postavenie pamätných mohýl významným osobnostiam miest a obcí, pietnych stavieb /božie muky, kalvárie/ na miestach po cestných tragických udalostiach alebo pri krížnych cestách alebo v rodinných záhradách.
Pri navrhovaní tvaru rodinnej urnovej hrobky zohrala dôležitú úlohu symbolika, ako aj prevládajúce kresťanské tradície slovenského prostredia, ktoré sú: - 2 komory, ako symbol rodinného zväzku muža a ženy, základu rodiny, - 2 tabuľky na urnovej hrobke tak, ako počet tabuliek s Desatoro božími prikázaniami, ktoré Mojžiš priniesol z hory Sinaj a ktorými sa snažíme za života riadiť, - 2-ka ako párne číslo, tiež symbol smútku, - symbolický je aj vzhľad urnovej hrobky s tvarom pripomínajúcim tabuľky s Desatoro prikázaniami, - zapálené svetlo v „hlave“ hrobky v symbolickom zmysle predstavuje svätožiaru ako symbol múdrosti predkov.
Samotnú rodinnú urnovú hrobku charakterizujú najmä tieto vlastnosti: - telo urnovej hrobky, stĺp 1 má „ľudský rozmer“, aby symbolickým objemom zhmotňoval spomienku na zosnulého človeka v životnej veľkosti, - vonkajší povrch mohyly 2, strana čelná, bočné a zadná, je buď hladká, kamenársky upravená, s plastickým reliefom vyplavením cementu na plnivo, prírodným ako napríklad kôra, drevo, kameň, reliéf tváre, deja, geometrickým, napr. krúžky, drážky, alebo s farebnou úpravou mozaikami, prírodným kameňom, kazetami a podobne, v rôznej farbe podľa plniva a tiež pojiva, - horná časť, hlavica 6, je ukončená románskym, gotickým oblúkom, alebo ihlanovou či sedlovou strieškou s kontúrou hlavy a pliec, pričom hlavica môže byť predľžená a podopretá stľpmi 23, ktoré sú buď hladké alebo profilované, prípadne s regionálnym reliéfom / vinársky s hroznom, podpoliansky krížový, a pod./ - dolná časť 7 je rozšírená, pripomínajúca chodidlá, čím sa vytvára aj medzera medzi mohylami a súčasne sa znižuje aj plošný tlak na základňu 24 a štrkové podložie alebo základ pod urnovou mohylou - telo urnovej hrobky má niekoľko komôr, v hornej časti, hlavici, je komora 10, táto má románsku olebo gotickú klenbu, z čelnej strany 11 je otvorená, v zadnej je otvor 12 s ozubom 13 pre prichytenie ozdobného skla alebo sklenej vitráže 14, pričom táto komora slúži na zapálenie sviec alebo kahancov a tie sú súčasne chránené proti počasiu, dažďu a vetru, - v strednej časti, stĺpe, sú dve totožné komory 15 pre urny s otvorenými čelnými stanami 16 a ozubmi 17 po ich obvode, na uloženie kamenných tabúľ 18 s textami, ktoré je možné pripevniť tmelom 19, alebo prichytiť ozdobnými rohovníkmi 20 so skrutkami, pričom namiesto kamenných tabúľ môže byť aj nerozbitné sklo s vyleptaným /vypieskovaným/ textom, za ktorým je vidieť urnu alebo iné relikvie, pričom takáto komora môže byť aj osvetlená tzv. večným svetlom, keďže k stľpom môže viesť aj prípojka prúdu, - v dolnej časti je komora 21 , v čelnej strane s dvierkami 22 a možnosťou uzamknutia, slúžiaca na uloženie sviec, kahancov, zápaliek, váz, ale aj náradia ako je motyčka, hrabličky a podobne, potrebného pre údržbu okolia urnovej hrobky, tiež zásuvky pre prípad údržby, alebo zdroja osvetlenia, - komory 15 môžu byť tiež zabezpečené proti vlámaniu a to bezpečnostným zariadením uloženým v komore 21, keďže v mohyle môže byť zdroj prúdu, vďaka čomu by bolomožné ju poistiť proti vlámaniu, - žiara z hornej komory 10 v hlavici urnovej hrobky prechádza cez ozdobné alebo vitrážové zasklenie 14, v súvislosti s jeho zadnou stranou čoby oplotením cintorína, vydáva svetlo pripomínajúce rad malých lucerien pozdĺž oplotenia, osvetľujúcich pritom cestu alebo chodník.
Z konštrukčného hľadiska ide o viackomorový betónový blok skladaný, z vibrovaného betónu, s povchom 2 buď hladkým, kamenársky alebo plasticky reliéfne upraveným napr. vyplavením cementu na plnivo, geometrickými či prírodnými vzormi, alebo farebným povrchom s mozaikami, kamennými doskami, kazetami a podobne, vo farbe podľa želania zákazníka. Pri riešení s predľženou hlavicou je táto podopretá aj stľpmi 23 hladkými alebo profilovanými, prípadne s regionálnym reliéfom. V strede stien, stľpov a betónových priehradok 3, uložených v drážkach 4, medzi jednotlivými komorami je uložená oceľová sieťovina 5. Doporučený spôsob realizácie je nasledovný:
1.Vlastník cintorína, teda mesto, obec alebo cirkev prejaví záujem o realizáciu jednotlivých rodinných urnových hrobiek alebo urnového oplotenia.
2. Oslovenie vlastníka ochranných práv alebo výrobcu, ohľadne spolupráce.*
3. Prerokovanie predbežného rozsahu prác, obhliadka miesta.
4. Oboznámenie správcu cintorína vlastníkom o zámere a rozsahu výstavby.
5. Podpísanie dohody o diele s vlastníkom cintorínna v rozsahu: a/ dodávka projektu rozmiestnenia urnových hrobiek alebo urnového oplotenia - bezplatne projektantom, b/ vybavenie ohlasovacej povinnosti alebo stavebného povolenia na príslušnom stavebnom úrade- bezplatne projektantom,
6. Vlastník cintorína ako objednávateľ stavby sa dohodne s výrobcom a dodávateľom o spôsobe financovania stavby: a/ dodávku a osadenie hrobiek priebežne hradí objednávateľ, vlastník alebo správca cintorína, ten ich predáva alebo prenajíma záujemcom, b/ dodávku a osadenie hrobiek priebežne financuje výrobca a dodávateľ, ten ich osadí podľa projektu a predáva postupne záujemcom. c/ záuzemca kúpi rodinnú urnovú hrobku od výrobcu a svojpomocne osadí na mieto určenia, podľa projektu.
7. Po odpredaji urnových hrobiek novým vlastníkom, títo sa stávajú prenajímateľmi pôdy pod mohylou a platia nájom vlastníkovi cintorína alebo správcovi.
Výhody doporučeného spôsobu realizácie
1. Vlastník cintorína nemá výdavky v súvislosti s projektom.
2. Vlastník nemá tiež výdavky s vybavením ohlasovacej povinnosti alebo stavebného povolenia.
3. V prípade realizácie podľa b.6, výrobu a výstavbu financuje výrobca a dodávateľ, alebo zákazník, prípadne vlastník alebo správca cintorína.
4. Vytvorenie niekoľkých pracovných miest.
5. Noví vlastníci urnových hrobiek platia polatky za miesto podľa miestnych predpisov vlastníkovi cintorína alebo správcovi.
Zhrnutie
Z už uvedeného je jasné, že v prípade realizácie jednotlivých rodinných urnových hrobiek alebo urnového oplotenia, vlastník cintorína nemá v podstate žiadne výdavky, naopak, získa financie z prenájmu, zvýši dôstojnosť urnových hrobov, počet urnových miest ako aj bezpečnosť a vzhĺad cintorína, čo sú iste nepriehľadnutelné výhody tohoto nového technického riešenia.
PAMATNÉ MOHYLY, KAPLNKY /KALVÁRIE/
Tieto monumentálne stavby sú konštrukčne v podstate zhodné s rodinnými urnovými hrobkami, rozdielnosť je v porchových úpravách, farebnosti, počte poličiek, podstavci a podobne, podľa želania
Zoznam a názov konštrukčných prvkov
1. diel bočný - s rôznymi reliéfmi pre všetky hrobky, mohyly alebo kaplnky
2. diel zadný - s rôznymi reliéfmi pre všetky hrobky, mohyly alebo kaplnky
3. hlavica románska - pre barokovú hrobku, mohylu alebo kaplnku
4. hlavica gotická - pre neogotickú hrobku, mohylu alebo kaplnku
5. hlavica sedlová - pre klasicistickú hrobku, mohylu alebo kaplnku
6. hlavica antická - pre antickú hrobku, mohylu alebo kaplnku
7. hlavica valbová - pre univerzálnu hrobku, mohylu alebo kaplnku
8. hlavica ľudová - pre ľudovú hrobku, mohylu alebo kaplnku
9. priehradka
10. stĺp podperný - s rôznymi reliéfmi pre všetky hrobky, mohyly alebo kaplnky
11. základová doska - pre všetky hrobky, mohyly alebo kaplnky
